V štúrovskej skupine badať vo viacerých dejinných epochách pnutia, ktoré ich rozdeľovali, ale i v mnohom formovali do národnej filozofie. Významným delením, ktoré obhajujeme v práci je vymedzenie na základe formovania národa a jeho ideí na tri obdobia, do ktorých dejinného vymedzenia zaradzujeme i predstaviteľov národnej filozofie štúrovcov.

Ideové vymedzenie filozofie štúrovcov delíme v rigoróznej práci na:

a, Obdobie kodifikácie slovenčiny v rokoch 1787 až 1845 – Predstaviteľmi tohto obdobia sú Ľudovít Štúr, Michal Hodža a Jozef Hurban, ktorých právom označujeme ako otcov slovenského národa. Epocha začína Bernolákovým prvým pokusom o kodifikáciu spisovnej slovenčiny až po kodifikáciu štúrovskej spisovnej slovenčiny. K nim je potrebné pridať ďalších, ktorí sa aktívne podieľali na emancipácií nielen slovenskej kultúry, ale aj politického života a preto po období vytváraní jazyka prichádza čas na jeho šírenie.

b, Obdobie národných buditeľov v rokoch 1846 až 1856 – Druhé obdobie neprinieslo o nič pokojnejšiu atmosféru. Toto obdobie začína rok po kodifikácii spisovnej slovenčiny a končí smrťou Ľ. Štúra. Osobnosti, ktoré zaradzujeme do tohto obdobia sú: Ján Kalinčiak, Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Janko Kráľ, Ján Botto, Janko Matúška, August Horislav Škultéty, Samo Tomášik, Viliam Pauliny-Tóth, Ján Francisci-Rimavský a Samo Bohdan Hroboň.

c, Obdobie predstaviteľov priamo inšpirovaných štúrovskou generáciou – Tretie obdobie, ktoré trvalo od roku 1857, po rok 1910. Po vzniku ČSR sa tiež stretávame s odvolávaním na štúrovskú filozofiu, avšak nie v takej miere ako do tohto obdobia. Do tejto kategórie v rigoróznej práci sa zaradzuje: Juraj Bánik, Karol Braxatoris, Benjamín Pravoslav Červenák, Mikuláš Dohnány, Mikuláš Štefan Ferienčík, Samuel Ferjenčík, Adam Kardoss, Jozef Kozáček, Ján Kučera, Karol Kuzmány, Daniel Maróthy, Samuel Medvecký, Bohuš Nosák Nezabudov, Ján Alexander Rotarides, Samuel Dobroslav Štefanovič, Samuel Štúr, Jonáš Záborský, Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský a Ctiboh Zoch.

Súhrn týchto delení tvorí syntézu všetkých publikácií a zistení, ktoré nájdeme v rigoróznej práci, zároveň však ponúka riešenie na aké skupiny štúrovcov môžeme rozdeliť, čo nám v konečnom dôsledku pomáha pochopiť aj ich filozofiu v danom období.