Cieľom rigoróznej práce bolo predstaviť štúrovskú filozofiu vo svetle chápania národa a národnej identity. V rigoróznej práci sme čerpali, okrem iných autorov, najmä z publikácií samotných štúrovcov, ktoré sa stali predmetom skúmania celkovej komparácie ich filozofického myslenia.

Prvá kapitola práce definovala filozofiu štúrovcov z rôznych kritérií. Prvoradým bolo potrebné si určiť vymedzenie tejto filozofie v dejinách, keďže sa historické definície obdobia štúrovcov rôznili. Práca definovala tri vymedzenia na základe chronológie, biografických údajov a ideí. Delenie sa prehlbovalo na menšie časové jednotky, a tak každý jeden rok od roku 1787 po rok 1919 je možné priradiť do troch podkategórií z jedenástich rigoróznou prácou navrhovaných. V prvej kapitole sme sa zamerali na ovplyvňujúce faktory štúrovskej filozofie, kedy sme zistili, že najväčší vplyv na myslenie štúrovcov mali filozofie Wilhelma Friedricha Hegela, Johanna Gottfrieda von Herdera ale i filozofia francúzskeho osvietenstva. Nemalý vplyv mali i ostatné filozofické myslenia a spoločenská situácia, ktorá v tej dobe nebola naklonená novému štátu a myšlienkam na vytvorenie samostatného národa a podvedomia jeho národnej identity. Kapitola zodpovedala na otázku, čo a v akej forme a rozsahu malo vplyv na delenie a formovanie štúrovcov. V prvej prílohe rigoróznej práce obhajujeme svoje tvrdenia na základe historických skutočností.

Druhá kapitola sa upriamila na obhajobu jednotlivých kategórií národa a národnej identity v štúrovskej filozofii. Objavili sme, že štúrovci považujú za kategórie národa územie, jazyk, kultúru a hospodársky život. Dôležitou skutočnosťou ostáva fakt, že práve snaha zachovať týchto päť kategórií ako ich dedičstvo pre slovenský národ trvá do dnešných časov a neprestalo ani po vzniku ČSR v roku 1918. Za základné kategórie národnej identity štúrovcov považujeme v rigoróznej práci náboženstvo, ducha človeka a srdce. Kategórie národnej identity nachádzame prevažne v ich tvorbe a osobnom živote, preto je druhá kapitola naviazaná na druhú prílohu, v ktorej nájdeme výroky štúrovcov, na základe ktorých obhajujeme svoje tvrdenia.

Tretia kapitola rigoróznej práce dala odpovede na celkové chápanie národa a národnej identity a dotkla sa i komparácie jednotlivých ideí predstaviteľov štúrovcov. Pamätajúc na zistené skutočnosti spomínané v práci tu nachádzame vrchol celého nášho výskumu, ktorý sa do hĺbky venuje svetonázoru a formovania ich osobnosti, čo malo vplyv i na slovenské dejiny. Štúrovo myslenie v otázkach národa i jeho angažovanosť za vznik slovenského národa sa postupne formovali a vyvíjali. Počas svojho života Štúr videl ako veľkú prekážku predovšetkým v konfesionálnej rozpoltenosti kresťanstva a chápaní národa, ktorého náboženské spory neviedli k spoločnému cieľu za štát pre všetkých Slovákov, bez rozdielu kresťanskej konfesie. Formovanie národnej filozofie u štúrovcov, ktoré trvalo viac ako storočie vyústilo až do revolučných období, počas ktorých Štúr dospieva k názoru, že je potrebné v mnohom odmietnuť západ a prijať východné chápanie národa. Ľudovít Štúr sa najprv usiloval definovať jazykové a mentálne hranice národa, ako aj samotnú „slovenskosť“. Následne sa snažil vymedziť náš národ, predovšetkým cez uzákonenie slovenského jazyka, ako životaschopného voči maďarskému a českému jazyku. Pre štúrovcov bol v mnohom jednotný slovenský národ riešením sporov. Štúr riešil i niekoľko dilem, a to predovšetkým vzhľadom na budovanie národa. Či sa do tohto nového štátu máme vybrať samostatne alebo s Čechmi, ale i v dileme, či podporiť alebo nepodporiť Maďarov proti Viedni. Zaujímavou skutočnosťou ostáva, že Štúr bol človek, ktorý patril ku evanjelickej cirkvi, žil na území s prevahou katolíckej cirkvi a vo svojich spisoch obdivuje národnosť a štruktúry cirkvi pravoslávnej. V jeho osobe badáme rozbroj ale i zjednotenie celej filozofie tohto obdobia slovenských dejín, ktorého dedičstvo je naším každodenným životom, životom Slovákov a Sloveniek.

Prínosom rigoróznej práce je pre čitateľa komplexné delenie štúrovskej filozofie. Práca je súhrnom doteraz neucelených národno-formačných ideí, ktoré vyústili až do spoločnej snahy Čechov a Slovákov o vlastný štát a vlastnú štátnosť. Výnimočnosťou práce sú spomínané prílohy, v ktorých čitateľ nájde súhrn štúrovskej epochy od jej historického začlenenia po príklady z ich filozofickej, literárnej a najmä pronárodnej tvorby. Tretia príloha poskytuje zoznam ďalšej literatúry, ktorá rozvíja tento výskum štúrovcov a z ktorých zdrojov sme i my čerpali.

Filozofická epocha štúrovcov si zaslúži našu pozornosť a úctu. Malé Slovensko sa vďaka štúrovcom prestalo skrývať pred veľkými svetovými dejinami.