Príloha obsahuje prehľad celej štúrovskej epochy dejín, do ktorých zasiahli svojimi pronárodnými aktivitami. Udalosti slovenského národa v tomto prehľade začíname rokom 1787, kedy prebehla kodifikácia spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom a završujeme ju rokom 1918, vznikom Prvej Československej republiky. Týchto 131 rokov formovalo slovenskú štátnosť, preto sa im osobitne venujeme.

Prehľad je tvorený v nasledujúcej schéme:

ROK               Významná udalosť alebo okruh udalosti ako boli: Narodenie, Štúdium, Publikačná činnosť, Politika, Cirkev, Filozofia a Smrť: (Osobnosť, ktorej sa to týkalo, prípadne krátky popis udalosti.)

 

Prehľad udalostí, ktorý je v prílohe rigoróznej práce, ju obohacuje o výskum a poskytuje čitateľovi užitočnú pomôcku pre orientáciu v biografií a pronárodnej filozofickej tvorbe štúrovcov. Štúrovskej epoche, jej vymedzeniu a charakteristike, sa venujeme bližšie v prvej kapitole rigoróznej práce.

Príloha bola dopĺňaná počas písania práce a obohocovaná o skutočnosti, ktoré neodmysliteľne patria do slovenských dejín. V ďalších podkapitolách rozvíjame delenia na základe týchto informácií. Cieľom tejto prílohy bolo sprehľadnenie štúrovských dejín, na podklade ktorého sme mohli vytvoriť časovú priamku skutočností a porovnať jednolivé delenia štúrovskej gnerácie.

 

 

1787                Kodifikácia spisovnej slovenčiny Antonom Bernolákom (Bola prvá kodifikovaná forma spisovnej slovenčiny s nárokom na celospoločenskú platnosť, podrobne opísaná v normatívnych príručkách. Ustanovil ju Anton Bernolák na základe kultúrnej západoslovenčiny s niektorými prvkami stredoslovenského nárečia a s fonologickým pravopisom.)

1793                Narodenie (Samuel Ferjenčík.)

1794                Narodenie (Samuel Medvecký.)

1797                Narodenie (Mikuláš Ostrolúcky.)

1806                Narodenie (Karol Kuzmány; Karol Braxatoris.)

1807                Narodenie (Jozef Kozáček.)

1811                Narodenie (Michal Miloslav Hodža.)

1812                Narodenie (Samo Chalúpka; Viliam Pauliny-Tóth; Jonáš Záborský.)

1813                Narodenie (Samo Tomášik.)

1815                Narodenie (Ľudovít Štúr.)

1816                Narodenie (Benjamín Pravoslav Červenák.)

1817                Narodenie (Jozef Miloslav Hurban.)

1818                Narodenie(Adam Kardoss; Samuel Štúr ml.; Juraj Bánik.)

1819                Narodenie (August Horislav Škultéty.)

1820                Narodenie (Andrej Sládkovič; Samuel Bohdaň Hroboň.)

1821                Narodenie (Janko Matúška.)

1822                Narodenie (Ján Kalinčiak; Janko Kráľ; Ján Francisci-Rimavský; Ján Kučera; Ján Alexander Rotarides; Samuel Dobroslav Štefanovič.)

Štúdium (Samo Chalupka študoval na lýceu v Kežmarku.)

1824                Narodenie (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský; Mikuláš Dohnány.)
Štúdium (Samo Chalupka študoval na bratislavskom lýceu filozofiu a teológiu.)

1825                Narodenie (Mikuláš Štefan Ferienčík; Daniel Maróthy.)

1826                Štúdium (Andrej Sládkovič získaval vzdelanie v Krupine do roku 1830; Jozef Miloslav Hurban získaval vzdelanie najprv u otca, a potom navštevoval mestskú školu v Trenčíne.)

1827                Štúdium (Ľudovít Štúr získaval základné vzdelanie, v auguste odchádzal na štúdiá do Rábu, dnešného Györu, kde navštevoval nižšie gymnázium; Ján Francisci-Rimavský navštevoval ľudovú školu v Hnúšti.)

1828                Narodenie (Pavol Dobšinský.)

Štúdium (Janko Kráľ získaval základné vzdelanie vo svojom rodisku v Liptovskom Mikuláši, do roku 1834.)

1829                Narodenie (Ján Botto.)

Štúdium (Ľudovít Štúr študoval na evanjelickom lýceu v Bratislave)

Publikačná činnosť (Samo Chalupka napísal Repertorium dispositionum, rukopis s básnickými náčrtmi a veršami.)

Politika (Ľudovít Štúr sa stal členom Spoločnosti česko-slovenskej; Samo Chalupka patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov.)

Cirkev (Michal Miloslav Hodža študoval teológiu na evanjelickom kolégiu v Prešove do roku 1832.)

1830                Štúdium (Ján Francisci-Rimavský študoval na latinskej škole v Ožďanoch, až do roku 1834; Samo Tomášik po ukončení vzdelávania pracoval dva roky ako vychovávateľ v Bánréve, no keď jeho otec ochorel, vrátil sa domov a po jeho smrti pôsobil v Chyžnom ako evanjelický farár; Andrej Sládkovič sa zdokonaľoval v maďarčine v Perovčanoch do roku 1831; Jozef Miloslav Hurban navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, kde sa spoznáva s Ľudovítom Štúrom.)

Politika (Samo Chalupka sa po vypuknutí povstania poľskej šľachty vydal do Poľska ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri Haliči.)

1831                Štúdium (Andrej Sládkovič navštevoval piaristické gymnázium v Krupine do roku 1832.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr písal svoje prvé básnické pokusy.)

1832                Štúdium (Andrej Sládkovič pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici do roku 1840; Michal Miloslav Hodža študuje teológiu na evanjelickom kolégiu v Bratislave, do roku 1834 a počas štúdia v Bratislave začal pracovať v Spoločnosti reči a literatúry československej.)

Politika (Michal Hlaváček založil pri levočskom lýceu podľa bratislavského vzoru Slovenskú spoločnosť.)

1833                Štúdium (Samo Chalupka pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo Viedni; AugustHorislav Škultéty študoval v Kežmarku až do roku 1836.)

1834                Štúdium (Ľudovít Štúr bol knihovníkom časti školskej knižnice, neskôr uňho nastalo dočasné prerušenie štúdia kvôli vážnej finančnej situácii. Vracal sa do Uhrovca, kde si privyrábal ako pisár na panstve grófa Karola Zaya; súkromne vyučoval v dome bratislavského kupca Schwaigera a taktiež prevzal vyučovanie syntaxistov, tzn. mladších žiakov; Samo Bohdan Hroboň študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa hneď po príchode zapojil do národnoemancipačných aktivít starších spolužiakov a postupne nadviazal korešpondenčnú komunikáciu s mnohými osobnosťami slovenského kultúrneho života; Ján Francisci-Rimavský študoval na ev. lýceu v Levoči, až do roku 1839; Samo Tomášik odišiel do Nemecka, aby si doplnil vzdelanie, v jeho farnosti ho zastupoval Samo Chalupka.)

Publikačná činnosť (Samo Chalupka napísal Koníku moj vraný, Nářek slovenský a Píseň vojenská; Samo Tomášik napísal dielo Hej, Slováci.)

Politika (Ľudovít Štúr bol zvolený za tajomníka Spoločnosti česko-slovenskej, po Ctibohovi Zochovi, v tomto roku bol zároveň evidovaný zvýšený počet jej členov. Pokračoval vo významných korešpondenčných aktivitách so zahraničnými, najmä českými učencami.)

Cirkev (Michal Miloslav Hodža pôsobil ako vychovávateľ v Rakši a Podrečanoch, taktiež študoval teológiu vo Viedni, do roku 1837, kde bol v roku 1837 vysvätený za kňaza a až do roku 1866 pôsobil ako evanjelický farár v Liptovskom Mikuláši.)

1835                Štúdium (Ľudovít Štúr prednášal na lýceu starším študentom dejiny Slovanov a ich literatúr; Janko Kráľ navštevoval gymnázium v Šajavskom Gemeri.)

                        Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal do rukopisného zborníka Liber memorialis societas slavicae prvé básne v češtine v klasicizujúcom duchu, ktoré písal do roku 1839.)

Politika (Ľudovít Štúr oslovil Jozefa Hurbana a získal ho pre národnú vec; stal sa podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej.)

1836                Pamätná slávnosť na Devíne (Slávnosť pod vedením Ľudovíta Štúra, na ktorej sa zaviazali službe národu a prijali slovanské mená.)

                        Štúdium (Ľudovít Štúr bol ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej prednáša Dejepis všeslovanskej literatúry; AugustHorislav Škultéty študoval teológiu, filozofiu, históriu, prírodné vedy a filológiu na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde patril medzi najnadanejších a najaktívnejších študentov, do roku 1839.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr v prvom ročníku; v periodiku Hronky vydal prvú tlačenú báseň Óda na Hronku; Samovi Chalupkovi vyšli v almanachu Plody prvé básnické zbierky; Samo Bohdan Hroboň uverejnil svoj prvý preklad z latinčiny a prvý folkloristický zápis.)

Politika (Pod vedenímĽudovíta Štúra stále rástol počet členov Spoločnosti česko-slovenskej; Michal Miloslav Hodža napísal Meč krivdy.)

Smrť (otec Sama Chalupku zomrel, zaujal jeho miesto v rodnej Hornej Lehote, kde pôsobil až do svojej smrti.)

1837                Štúdium (Sama Bohdana Hroboňa prijali do Nemeckého študentského samovzdelávacieho spolku; Janko Kráľ sa zapísal na lýceum v Levoči, kde študoval do roku 1841.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr pokračoval v písaní článkov do novín a časopisov, ako sú Tatranka, Hronka, české Květy, Časopis českého museum, chorvátska Danica, poľský Tygodnik literacki a iné; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Hronka.)

Politika (Zákaz Spoločnosti česko-slovenskej, ktorý bol vynesený po študentských nepokojoch, odohrávajúcich sa na lýceu; Ľudovít Štúr založil Ústav reči a literatúry českoslovanskej, v rámci ktorého pokračovala aktivita Spoločnosti; Samo Chalupka je člen tajného mladoslovanského spolku Vzájomnosť; Jozef Miloslav Hurban bol aktívnym členom tajného spolku Vzájomnosť a vystúpil s tézou o kmeňovej svojbytnosti Slovákov, napísal taktiež Žalospěv na smrt Jana Volka.)

1838                Štúdium (Andrej Sládkovič pôsobil ako pomocný učiteľ v Ladzanoch.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr v pražských Květoch uverejňoval cyklus básní Dumky večerní, až do augusta 1840; Michal Miloslav Hodža napísal Úvod Sl. B. Kazatele do Cirkwe ewangelické Wrbicko-Swato-Mikulášské a Průwod téže Cjrkwe…, Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Květy, až do roku 1845, po roku 1838 sa stal Hurban popri Bohuslavovi Nosákovi a B. P. Červenákovi najvýznamnejším slovenským dopisovateľom pražských Květov.)

Politika (Ľudovít Štúr sa zastavil v Prahe a v kruhu českých vlastencov pobudol vyše mesiaca.)

Filozofia (Ľudovít Štúr odchádza z Bratislavy na vysokoškolské štúdium, zapísal sa na univerzitu v Halle, kde študoval predovšetkým jazykovedu, históriu a filozofiu. Bol ovplyvnený najmä Hegelovým a Herderovým dielom.)

1839                Štúdium (Ján Kalinčiak študoval v Záturčí, Necpaloch, Gemeri a v tomto roku prichádza do Levoče; Samo Bohdan Hroboň prešiel na evanjelické lýceum do Bratislavy a začal si písať denník, v ktorom pokračoval až do svojej smrti, keď nadobudol rozsah 8000 strán; Ján Francisci-Rimavský študoval na ev. lýceu v Bratislave, až do roku 1843. Počas štúdia v Bratislave sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. Andrej Sládkovič vyučoval v dome Pavla Pišla v Banskej Štiavnici, kde spoznal Marínu Pišlovú – o ktorej napísal dielo Marína; AugustHorislav Škultéty zastupoval vo funkcii námestníka profesora Juraja Palkoviča na Katedre reči a literatúry českoslovanskej.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr počas štúdií v Halle navštívil kraje Lužických Srbov a z tejto cesty napísal cestopis Cesta do Lužic vykonaná z jara 1839, ktorý vyšiel v Časopise Českého musea v roku 1839; precestoval kraj Slovanov – Hornú a Dolnú Lužicu a napísal o nich cestopis Cesta do Lužíc vykonaná na jar 1839, ktorý vyšiel v Časopise českého musea.)

Politika (Janko Matúška sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej.)

1840                Štúdium (Ľudovít Štúrpracuje opäť ako zástupca prof. Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na bratislavskom evanjelickom lýceu, prednáša gramatiku a slovanské dejiny, pokračuje aj v činnosti v Ústave reči a literatúry českoslovanskej.)

Cirkev (Michal Miloslav Hodža bol dekanom liptovského seniorátu a vyslancom na dištriktuálne konventy, o rok neskôr člen redakcie evanjelického Spěvníka.)

1841                Štúdium (Samo Bohdan Hroboň odišiel spolu so svojím starším bratom Ľudovítom študovať na nemeckú univerzitu do Halle; Janko Kráľ študoval na lýceu v Kežmarku, kde ho učil Ján Benedikti, až do roku 1842.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr napísal dielo Starý a nový věk Slováků v staročeštine, ktoré vyšlo prvýkrát až v roku 1935 v origináli, po slovensky prvýkrát v roku 1994; Ján Kalinčiak vydáva diela Cesta na knížecí pole, Poslední počestnosť spící dýmky; Jozef Miloslav Hurban napísal Cesta Slováka ku bratrům slavenským na Moravě a v Čechách.)

                        Politika (Ľudovít Štúr rozvinul aktivitu pre vydávanie slovenských politických novín, píše obranné a polemické spisy, napísal Starý a nový vek Slovákov; Andrej Sládkovič sa spolu so Samuelom Jurkovičom pričinil o založenie slovenského národného divadla v Sobotišti.)

Cirkev (August Horislav Škultéty bol kaplánom u superintendenta Pavla Jozeffyho v Tisovci, kde veľmi aktívne prežil sedem rokov.)

Smrť (Benjamín Pravoslav Červenák.)

1842                Štúdium (Andrej Sládkovič navštevoval Evanjelické lýceum v Bratislave; Andrej Sládkovič pôsobil ako vychovávateľ v Hodruši, po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v Rybároch; Janko Kráľ sa zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave.)

Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydávabásne Králův stůl, príspevok vyšiel v časopise Tatranka, i básne V lúčivom zasadnutí, Velebnému otcovi Slovákov Jánovi Hollému, vydáva povesť Bozkovci; Samo Chalupka sa venuje tvorbe duchovnej poézie a ľudovýchovnej spisbe a náboženskými piesňami prispel do Zpěvníka evanjelického; Andrej Sládkovič napísal diela K Nitře, Potěcha, Ctibor, Sôvety v rodine Dušanovej; AugustHorislav Škultéty počas pôsobenia v Tisovci, bol spoluzostavovateľom Zpěvníka evangelického, do ktorého prispel 7 piesňami; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Česká včela, Slovanský pozorník, almanach Nitra.)

Politika (Ľudovít Štúr je iniciátorom rekurzu na panovnícky dvor vo Viedni, aby vláda zastavila národnostné perzekúcie zo strany Maďarov – Slovenského prestolného prosbopisu, ďalšia neúspešná žiadosť o povolenie novín; Michal Miloslav Hodža bol členom posolstva slovenských evanjelických vzdelancov k rakúskemu cisárovi; Jozef Miloslav Hurban napísal Osudové Nitry, Svadba krále velkomoravského.)

1843                Deň vzkriesenia slovenčiny14. februára (V úzkom kruhu priateľov sa Štúr vyslovil za nevyhnutnosť prijať nový spisovný jazyk, ktorý by zjednotil všetkých Slovákov.)

                        Stretnutie na fare v Hlbokom 11. – 16. júla (Ľudovít Štúr, J. M. Hurban a M. M. Hodža sa dohodli na nutnosti novej kodifikácie spisovnej slovenčiny na báze stredoslovenského nárečia.)

                        Štúdium (Ľudovít Štúr bol definitívne pozbavený funkcie zástupcu prof. Palkoviča, čoho dôsledkom bol protestný odchod 22 študentov z Bratislavy v marci 1844 a 13 z nich sa zapisuje na lýceum v Levoči; Ján Francisci-Rimavský zložil kandidátsku skúšku z teológie; Andrej Sládkovič študoval teológiu na univerzite v Halle, do roku 1844; Ján Botto študuje na lýceu v Levoči, kde bol aktívnym členom Jednoty mládeže slovenskej.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr vydal anonymne v Lipsku národno-obranný spis Die Beschwerden und Klagen der Slaven in Ungarn über die gesetzwidrigen Uebergriffe der Magyaren – Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov; Jánovi Kalinčiakovi vyšla prvá báseň v slovenčine, čím sa zaradil medzi prvých autorov, ktorý písali v tomto jazyku; Samo Chalupka preložil dielo Pálenka otrava, ako preklad diela švajčiarskeho spisovateľa Heinricha Zschokkeho Brandweinpesta; Janko Kráľ napísal Prvotiny do jesene, Smrt Světopolka, krále Velko-Moravského, Bohdan, Zverbovaný I, Strídža – skala v Lučivnej.)

Politika (Na evanjelickom lýceu zasadala komisia na vyšetrovanie proti Ústavu reči a literatúry českoslovanskej, ktorej bol podrobený aj Ľudovít Štúr. Obvinenia sa vzťahovali na vec „zrady uhorskej vlasti“. Vychádza v Lipsku Štúrov obranný spis Sťažnosti a žaloby Slovanov v Uhorsku na protizákonné prechmaty Maďarov.)

1844                Štúdium (Janko Kráľ spolu s ďalšími 22 študentmi podpísal list proti odvolaniu Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka a profesora, na čo odišiel spolu s ďalšími 13 najvernejšími študentmi do Levoče, šiel po stopách národného hrdinu – Juraja Jánošíka v Malohonte, na Kokave a v Klenovci, potom aj v jeho rodisku – v Terchovej. Z týchto ciest odišiel pravdepodobne do Pešti, kde robil skúšky a zrejme už vtedy sa zamestnal ako pisár v kancelárii advokáta Alexandra Boleslavína Vrchovského; Janko Matúška odišiel zo školy na protest proti prepusteniu Ľudovíta Štúra a odišiel pracovať ako vychovávateľ do Oravského Podzámku.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúrpíše Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí, spis vyšiel v roku 1846, vyšla ich literárna príloha Orol tatranský, ktorá vychádzala do 6. júna 1848, Ľudovít Štúrvydal vo Viedni brožúru Devätnáste storočie a maďarizmus; Ján Francisci-Rimavský vydal báseň Ohlas, Janko Podhorský a Svojim vrstovňíkom na pamjatku, prvú tlačená publikáciu v štúrovskej slovenčine; Janko Matúška napísal slová budúcej slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska, taktiež napísal diela Púchovská skala (Nitra), Svätý zákon, Hrdoš, Klára Zachová, Kozia skala, Sokolíček, Plavý, Preletel sokolík nad tichým Dunajom, Slepý starec, Po dolinách, Vzdychy spod Lysice, Pomsta, Hrdosť, Próza, Zhoda liptovská; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Jahrbücher für slawische Literatur, taktiež napísal Prechádzky po považskom svete, Prítomnosť a obrazy zo života tatranského.)

                        Politika (Do Viedne je podaný nový Slovenský prestolný prosbopis, opäť bez výraznejšieho úspechu; Ľudovít Štúr sa zúčastnil zakladajúceho zhromaždenia celonárodného spolku Tatrín; Samo Chalupka je člen štúrovského spolku Tatrín; Michal Miloslav Hodža sa stal prvým predsedom spolku Tatrín.)

1845                Štúdium (Ján Francisci-Rimavský pokračoval v štúdiu na prešovskom kolégiu.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr vydal vo Viedni polemický spis Das neunzehnte Jahrhundert und der Magyarismus – Devätnáste storočie a maďarizmus; Vyšlo prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín, ktoré vychádzali do 9. júna 1848; Ján Kalinčiak vydáva povesť Milkov hrob, Bratova ruka, Púť lásky; Ján Francisci-Rimavský vydal Slovenskje povesti, 1. diel; Janko Kráľ napísal diela Jedna žiadosť, Jedna žiadosť, Kvety, Ej, medzi dolinami, Žíznim, mám studničku, Pierko, Zverbovaný II., Zabitý, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Moja pieseň, Pieseň bez mena, Pesnička na kare ku cti zosnulému Jankovi Tomesovi, Vysokourodzenému pánovi Ďurkovi Košuthovi, Povesť, Kristus, Skamenelý, Kríž a čiapka, Bezbožné dievky, Kvet, Husár, Orol vták, Duma bratislavská, Dve staré pesničky, Orol; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Orol tatranský, taktiež napísal Svatoplukovci: aneb Pád říše Velkomoravské.)

1846                Štúdium (Ján Kalinčiak pôsobil vďaka Štúrovej intervencii ako učiteľ filozofie a rektor na gymnáziu v Modre.)

Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr vydal diela Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a Náuka reči slovenskej; Ján Kalinčiak vydávabásne Bojovník, Krakoviaky, Márii od Jána; Pozdravenie, Rada Moja mladosť, Smutný pohreb, Legenda o hlavatém Fríckovi, Králik, Pěvec, Šuhaj zabitý, On parlera de sa gloire; taktiež vydáva rukopisy Na Silvestra, Túženie, Triolety a Humoreska a Reštaurácia; Samo Tomášik napísal dielo Hladomra, ktorá bola prvou slovenskou prózou; Andrej Sládkovič napísal dielo Marína, básnickú skladbu, ktorá je so svojimi 291 strofami najdlhšou ľúbostnou básňou na svete; Ján Botto sa zúčastnil na založení rukopisného časopisu levočských študentov Holubica s prílohou Sokol; Ján Botto napísal Báj na Dunaji; Pieseň Jánošíkova, Báj Maginhradu, Báj Turca, Povesť bez konca; Janko Matúška napísal dielo Sirotinec; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Slovenskje pohladi na vedi, umeňja a literatúru, taktiež napísal Olejkár, Rázmocký kúpeľ, Unia čili spojení lutheranů s kalviny v Uhrách, Zněuctění památky Dra Martiha Luthera.)

                        Politika (Ľudovít Štúr v Zemianskom Podhradí sa zoznámil so zemianskou rodinou Ostrolúckych, ktorá mu neskôr pomohla získať poslanecký mandát v uhorskom sneme.)

1847                Štúdium (Andrej Sládkovič bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v Hrochoti.)

                        Publikačná činnosť (Ján Botto napísal K mladosti, Poklad Tatier, Obraz Slovenska Orol, Orol vták, Balady Dva hroby, Z vysokých javorov lístočky padajú, Tajný šuhaj, Práčka na Rimave, Rimavín, Žltá ľalia, Ctibor, Margita a Besná, Lucijný stolček, Vlastenecké a príležitostné básne, Vojenské piesne, Duma nad Dunajom, K holubici; AugustHorislav Škultéty spolu s Jonatanom Dobroslovam Čipkom a Štefanom Markom Daxnerom vydal dva zväzky Zorničky, zábavníka pre dietky, prvého diela pre deti napísaného v spisovnej slovenčine; Jozef Miloslav Hurban napísal novelu Od Silvestra do Troch kráľov, taktiež napísal Korytnické poháriky.)

Politika (Ľudovít Štúr sa uchádza o poslanecký mandát za slobodné kráľovské mesto Zvolen a tridsaťdvaročný Štúr sa stáva poslancom uhoského snemu; Ján Kalinčiak vydáva povesť Mládenec slovenský, vyšla v časopise Orol tatránski; Svätý Duch.)

1848                Žiadosti Slovenského národa 10. – 11. mája (Štúr v Liptovskom Sv. Mikuláši, bol jedným z navrhovateľov Žiadostí slovenského národa, verejné vyhlásenie Žiadostí slovenského národa v Ondrašovských kúpeľoch, pri dnešnej mikulášskej stanici. Znenie Žiadostí prečítal J. Francisci.)

Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva diela Cesta na knížecí pole, Poslední počestnosť spící dýmky Serbianka, poviedka zo srbsko-tureckých bojov, vyšlo mu to v časopise Orol tatránski; Viliam Pauliny-Tóth vydal Vek slobody a premeny najnovšie, politicko-agitačnú brožúru; Andrej Sládkovič napísal dielo Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch 1848 – 1849, ďalej diela Nehaňte ľud môj, báseň, Hron, More, Morava, Krajanom, Mládenec; Janko Kráľ napísal báseň Krajinská pieseň, je jedna zo štyroch revolučných básní. Prvýkrát odtlačená anonymne na letáku z júna 1848. Vznikla pri Kráľovom burcovaní hontianskych želiarov do revolučných vzbúr; Michal Miloslav Hodža napísal dielo Šenk pálenčený (Andraščík), Něpi Pálenku, to ge „nezabi“, Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, spis na obranu slovenčiny, Epigenes slovenicus – Potomok slovenský, ,Hlas k národu slovenskému, proklamácia, Větín o slovenčině, Der Slowak – v preklade Slovák, spis určený neslovanskej verejnosti, ktorú informuje o požiadavkach slovenského národa a slovenskom národnom hnutí; AugustHorislav Škultéty bol farárom v Dlhej Vsi a v rokoch 1850-1852 v Rozložnej, kde pracoval na vydaní Slovenských povestí.)

Politika (Ľudovít Štúr na pozvanie J. V. Friča pricestoval Štúr do Prahy, kde na svoju stranu v boji za slovenčinu získal českých študentov, združených v spolku Slávie, zo Štúrovej iniciatívy bola v Prahe založená Slovanská Lipa, spolok na podporu vzájomnej súdržnosti Slovanov; vydanie zatykača na Štúra, Hurbana a Hodžu zo strany maďarskej vlády; zúčastnil sa Slovanského zjazdu v Prahe; Cesta do Záhrebu, keď Slovanský zjazd v Prahe prerušili boje; Štúrov príchod do Viedne a prípravy na ozbrojené povstanie. Štúr s dobrovoľníkmi prešli severnú časť Slovenska od Čadce po Prešov; Samo Bohdan Hroboň v revolúcii v okolí Svätej Mary poburoval ľud, aby si od zemepánov pýtal hory; Ján Francisci-Rimavský organizoval národné gardy. Bol odsúdený do väzenia a po prepustení sa stal kapitánom slovenského dobrovoľníckeho oddielu; Janko Kráľ napísal z Vrchovského kancelárie list Samovi Bohdanovi Hroboňovi, po prvých impulzoch revolúcie ponáhľal na Slovensko, do hontianskych dolín a aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom; V tomto roku je v platnosti zákaz Jednoty mládeže slovenskej; Janko Matúška zorganizoval slovenské národnooslobodzovacie hnutie; Michal Miloslav Hodža mal veľkú zásluhu na uskutočnení schôdze národovcov, stal sa členom prvej Slovenskej národnej rady, taktiež bol i aktívnym účastníkom slovenských dobrovoľníckych výprav; Jozef Miloslav Hurban bol jednou z hlavných postáv Slovenského povstania, vďaka jeho neúnavnej práci sa konal v Brezovej pod Bradlom veľký národnorevolučný míting, stal sa spolupredsedom prvého slovenského národnopolitického orgánu.)

Filozofia (Ľudovít Štúr výzva k národu vydaním diela Čo kazí Slovákov.)

Smrť (Ján Kučera.)

1849                Publikačná činnosť (Janko Kráľ napísal dielo Jarná pieseň, báseň vznikla pravdepodobne v marci roku 1849 po Kráľovom návrate z väzenia do Liptovského Mikuláša, kde začal organizovať dobrovoľníkov pre slovenské povstalecké vojsko, báseň Šahy napísal v Hulíne 28. mája 1849. Popisuje v nej všetko, čo cítil, myslel a konal, keď viedol ľud do povstania a bol uväznený v Šahách a Pešti, kde čakal na smrť.)

Politika (Rozpustenie dobrovoľníckeho zboru v Bratislave. Ľudovít Štúr sa utiahol k rodičom do Uhrovca. Viliam Pauliny-Tóth sa stal dôstojníkom slovenského povstaleckého vojska; Andrej Sládkovič bol zaistený a vyšetrovaný; Janko Kráľ je väznený, od 16. marca pobudol znova v Liptovskom Mikuláši, kde dočasne velil v liptovskomikulášskom stoličnom dome dobrovoľníkom a národnej garde, v septembri roku 1849 sa znova zúčastnil revolučných bojov v Krupine ako kapitán slovenských dobrovoľníkov, 21. novembra skončil túto službu a odišiel do Pešti.)

1850                Publikačná činnosť (Viliam Pauliny-Tóth vydal Zlatý prsteň, epickú historickú povesť, jeho zrejme najrozsiahlejšie dielo.)

Politika (Povolenie spolku Tatrín; Janko Kráľ vykonával prechodne funkciu námestníka hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni.)

1851                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva polemiku o Žehrách od J. Záborského; Janko Kráľ napísal do Slovenských novín 5 článkov, v ktorých reagoval na politické pomery v Novohradskej stolici. V tomto čase si márne vymáhal a hľadal svoje rukopisy veršom z hontianskeho archívu v Šahách, ktoré boli zrejme už vtedy nezvestné; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Karel Štúr.)

Filozofia (Ľudovít Štúr dokončil filozofické dielo Das Slawenthum und dieWelt der Zukunft – Slovanstvo a svet budúcnosti, ktoré však prvýkrát vyšlo až v roku 1867 v ruskom preklade Slavjanstvo i mir buduščago, neskôr v roku 1931 v pôvodnom znení a až v roku 1993 vyšlo v slovenčine.)

Politika (Janko Matúška začal pracovať v štátnej službe.)

Smrť (Smrť Ľudovítovho brata Karola. Aby sa postaral o jeho sedem detí, presťahoval sa Ľudovít k jeho rodine do Modry. Jeho slobodu obmedzoval policajný dozor. 27. júla – zomrel jeho otec Samuel Štúr, matka sa potom presťahovala do Trenčína.)

1852                Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr dokončil spis O národních písních a pověstech plemen slovanských, vydaný v Prahe v roku 1853; Ján Kalinčiak vydáva povesť Knieža liptovské; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Pán Daniel Lichard jako mstitel smrti Kollárovej.)

                        Smrť (Mikuláš Dohnány)

1853                Publikačná činnosť (Ľudovít Štúr vydáva v Bratislave básnicku zbierku Spevy a piesne; Andrej Sládkovič napísal diela Detvan a Znovuzrodenec; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Slovenskí žiaci.)

Politika (Ján Francisci-Rimavský pôsobil ako župný komisár v Debrecíne do roku 1859.)

Smrť (Adela Ostrolúcka; Anna Štúrová, matka Ľudovíta Štúra.)

1854                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva recenziu knihy O národných povestiach a piesnach plemien slovanských od Ľ. Štúra, taktiež vydáva Rozpomienky na Andreja Sládkoviča, prvý hlboký rozbor Sládkovičovej tvorby, najmä Maríny a Detvana, vyšlo mu to v časopise Sokol; Samo Bohdan Hroboň písal ľúbostné listy Márii Števlíkovej a neskôr aj istému sielnickému sedliackemu dievčaťu menom Zuzka.)

Politika (Ľudovít Štúr pri odhalení pomníka Jánovi Hollému na Dobrej Vode vystúpil ako rečník. Na pamiatku slovenského barda zložil báseň. Ľudovít Štúr tajne navštívil srbské knieža Michala Obrenoviča na jeho majetkoch v Ivanke pri Dunaji; Janko Kráľ v Lučenci vyšetroval odbojníkov a zbehov, ale neskôr pôsobil ako podriadený stoličný úradník v Balážskych Ďarmotách, kde pracoval až do tohto roku; Janko Kráľ pracoval ako okresný adjunkt pri slúžnovskom úrade preložený do Čadce.)

1855                Publikačná činnosť (Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Nauka náboženství křesťanského.)

                        Smrť (Samuel Ferjenčík.)

1856                Štúdium (Samo Tomášik sa stal dozorcom škôl a pričinil sa o založenie prvého slovenského gymnázia v Revúcej.)

                        Publikačná činnosť (Michal Miloslav Hodža napísal dielo Matora.)

Smrť (Ľudovít Štúr sanešťastne sa postrelil na poľovačke za Modrou – v posledných chvíľach jeho života pri ňom stál najmä priateľ Ján Kalinčiak, ktorý v tom čase pôsobil v Modre, pohreb sa konal 16. januára v Modre.)

1857                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Slovenskje iskrice)

1858                Publikačná činnosť (Andrej Sládkovič napísal dielo Milica; Ján Botto napísal Krížne cesty; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika almanach Concordia.)

Štúdium (Ján Kalinčiak je od tohto roku do 1869 riaditeľom na gymnáziu v Sliezskom Tešíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom.)

1860                Štúdium (Jozef Miloslav Hurban dokončil ďalšie vzdelávanie a získal titul PhDr., ThDr. h. c.)

Publikačná činnosť (Michal Miloslav Hodža vydal prvý slovenský Šlabikár; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Evanjelické cirkevné noviny a taktiež napísal dielo Cirkevní světlo ve tmách času přítomného.)

Politika (Ján Francisci-Rimavský sa stal v Budíne radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady; Janko Kráľ ho znova preložili do Kláštora pod Znievom, kde pôsobil ako okresný súdny adjunkt.)

1861                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Slovopieseň; Ján Francisci-Rimavský 1863 bol šéfredaktorom Pešťbudínskych vedomostí do roku 1863; Ján Francisci-Rimavský bol predsedom dočasného výboru Matice slovenskej a po jej založení doživotným čestným podpredsedom; Andrej Sládkovič napísal dielo Svätomartiniáda; Janko Kráľ požiadal o preloženie na slúžnovský úrad do Mošoviec, ale podžupan Turčianskej stolice mu požiadavku po konzultácii s predstavenstvom Liptovskej stolice zamietol a aktívne zúčastňoval na memorandovom zhromaždení; Ján Botto napísal Nad mohylou J. Kollára, Dumka na blahú pamäť Sládkovičovu, Nad hrobom Sládkovičovým pri sadení lipy, K hodom Slávy; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Cirkev evanjelicko-lutheránska v jejich vnitřních živlech a bojích na světe, dielo, za ktoré získal doktorát z teológie na lipskej univerzite, Die Kirchenparteien und die Kirche, Gottšalk a Piesne nateraz.)

                        Filozofia (Mikuláš Štefan Ferienčík napísal dielo Filozof a poeta.)

Politika (Samo Chalupka je spolutvorca Memoranda národa slovenského; Jozef Miloslav Hurban sa stalspolutvorcom Memoranda národa slovenského.)

Smrť (Samuel Štúr ml.)

1862                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva Vlastný životopis, Stratené diela a povesti Lenka Turzovna, Matúš Trenčiansky, Stará matka, Teória a kritika; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Trinásta pieseň, Škola života, Kocúrkovský bál a národné dielo Jánošík; Ján Botto publikoval dielo Smrť Jánošíkova, o Alžbete Báthoryčke a Ľudové povesti; Michal Miloslav Hodža napísal Slavomiersky, Dohowor o tom, čo sä robi w Cirkwi ewanjelickej augspurgského wyznania, wedený w Cirkwi ewanj. a.w. Wrbicko-Swäto-Mikulášskej, Dohovor druhy o tom, čo sa robí v Cirkvi Evanjelickej augšpurského vyznania…, Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Černokňažník, Lipa.)

                        Politika (AugustHorislav Škultéty sa stal členom prípravného výboru pre založenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej.)

1863                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Slovo o Goethem a Hegelovi ako filozoficko-estetickú úvahu; Andrej Sládkovič napísal dielo Pamiatka pre deň 4. augusta, Hojže, Bože, jak to bolí, keď sa junač roztratí; Michal Miloslav Hodža napísal Protestant proti protestantským unistům v církvi evanjelické a.v. v Uhřích; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Cirkevné listy, taktiež napísal dielo Svědectví pravdy sedmi starších cirkve ev. a v. Něm. lupčanské.)

Politika (Samo Chalupka je spoluzakladateľ Matice slovenskej; Michal Miloslav Hodža bol zakladajúcim členom a výborníkom Matice slovenskej.)

1864                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva povesť Mních; Samo Chalupka napísal Mor ho! Samo Tomášik napísal dielo Bašovci na Muránskom zámku; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Náš človek; Andrej Sládkovič napísal dielo Lipa cyrilo-metodejská; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Slovenská čítanka, taktiež napísal dielo Sedm hromů.)

Politika (Ján Francisci-Rimavský bol županom Liptovskej stolice, po rakúsko-maďarskom vyrovnaní bol penzionovaný, presťahoval sa do Revúcej, kde pôsobil ako hlavný dozorca vyššieho gymnázia v Revúcej, do roku 1865.)

1865                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Sečovci, veľmoži gemerskí; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Politika oportunity, Slovenský Vlastimil alebo meru otázok a odpovedí o terajších záležitostiach národa slovenského, Kráľova žena.)

1866                Publikačná činnosť (Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Dvaja Justhovci, Kyčina, Staré i nové piesne Viliama Podolského; Andrej Sládkovič napísal dielo Gróf Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti; Michal Miloslav Hodža napísal Unterthänigsten Promemoria über die Kirchlichen Angelengenhaiten in Ungarn bei den Slowaken der ev. lut. Confesions.)

Cirkev (Michal Miloslav Hodža sa stal vikárom patentálnej evanjelickej cirkvi v Martine, no nakoľko sa podieľal na tzv. patentálnych bojoch, t. j. zápase o tzv. patent, cisárske nariadenie o usporiadaní cirkevných pomerov, bol suspendovaný a nútený opustiť faru; Jozef Miloslav Hurban bol superintendentom slovenských evanjelických patentálnych cirkví.)

Smrť (Karol Kuzmány.)

1867                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Vešelínovo dobytie Muráňa; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Slovenský pravopis, Pansláv, Tatarský plen.)

Politika (Andrej Sládkovič stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh.)

Smrť (Mikuláš Ostrolúcky.)

1868                Publikačná činnosť (Samo Chalupka napísal Spevy, básnická zbierka; obsahovala napr. diela: Likavský väzeň (pôvodný názov Jánošíkova náumka); Kráľohoľská; Branko; Kozák (pôvodný názov Syn vojny); Turčín Poničan; Boj pri Jelšave; Odboj Kupov; Vojenská; Juhoslovanom; Bolo i bude; Večer pod Tatrou; Při návratu do vlasti; Smutek, báseň; Toužba po vlasti; Má vlast; Turčín Poničan; Ján Francisci-Rimavský vydal Vzájomné pomocnice; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Trenčiansky Matúš; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo Dra Martina Luthera malý katechizmus.)

Politika (Janka Kráľa po rakúsko-maďarskom vyrovnaní, zbavili aj tohto skromného úradu v Zlatých Moravciach a preto si musel rýchlo urobiť advokátsku skúšku. biografie, autobiografie a korešpondencie sa zachovali len útržky. Známych je jeho 10 listov. Všetky listy vyšli v kompletnom prepise v Literárnom archíve.)

1869                Publikačná činnosť (Andrej Sládkovič napísal dielo Duma pohronia.)

                        Politika (Jozef Miloslav Hurban bol uväznený na 6 mesiacov a odsúdený na pokutu 239 zlatých.)

Smrť (Karol Braxatoris.)

1870                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva povesť Orava; Samo Tomášik napísal dielo Odboj Vešelínov; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Besiedky, išlo o 4-dielny súbor jeho pôvodnej i preloženej poézie, ktorú zbieral už od roku 1866; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Volebné rozpomienky, Tri dni zo Štúrovho života, Listy ku slovenskému Tomášovi; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Letopis Matice slovenskej, Tábor.)

Politika (Ján Francisci-Rimavský sa stal predsedom Kníhtlačiarskeho účastníckeho spolku v Martine, a bol ním až do roku 1898; Janko Matúška je správcom kancelárie súdu v Dolnom Kubíne.)

Smrť (Michal Miloslav Hodža.)

1871                Publikačná činnosť (Ján Kalinčiak vydáva súborné dielo jeho prác v siedmich zväzkoch; Ján Francisci-Rimavský vydal Poviedky pre slovenské dietky a Zorničku; prekladá dielo Shakespeare, W. : Láska zdolá všetko alebo Skrotená divočka; Viliam Pauliny-Tóth bol zodpovedným redaktorom Národných novín, v ktorých taktiež publikoval svoje práce, až do roku 1874; Andrej Sládkovič napísal dielo Spisy básnické Andreja Sládkoviča, súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ Slovenska; Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Stráž na Sione.)

                        Politika (Viliam Pauliny-Tóth bol prvým predsedom Slovenskej Národnej Strany, až do roku 1875.)

Smrť (Ján Kalinčiak.)

1872                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Svätopompej; Samo Tomášik napísal dielo Pamäti gemersko-malohontské, faktografická próza; dejiny Gemera; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Listy k židom.)

Politika (Ján Francisci-Rimavský sa natrvalo presťahoval do Martina, no zostáva v ústraní od kultúrneho, spoločenského i politického diania.)

Smrť (Andrej Sládkovič.)

1873                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Malkotenti; Jozef Miloslav Hurban napísal dielo O vývině řádneho manželstva a jako se zásadně chovati má cirkev evanjelicko-luteránska v krajine, v které je platný rychářsky sobáš?)

1874                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Prosbopej slovenskjeho chorľavca-žobráka; Janko Kráľ napísal báseň Rodina slovanská, je posledná publikovaná Kráľová báseň.)

1875                Politika (Jozef Miloslav Hurban bol znovu uväznený, tentoraz na tri mesiace, a dôvodom jeho uväznenia bol jeho politický článok v Cirkevných listoch.)

1876                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Kuruci; Viliam Pauliny-Tóth vydal dielo Slovenské bájeslovie.)

Smrť (Janko Kráľ; Jonáš Záborský;Samuel Medvecký.)

1877                Publikačná činnosť (Viliam Pauliny-Tóth napísal dielo Básne Viliama Paulinyho-Tótha, zbierka básní, ktorú pripravila jeho dcéra Mária a vyšla až po jeho smrti; Jozef Miloslav Hurban vydal dielo Viliam Pauliny-Tóth a jeho doba.)

Smrť (Janko Matúška; Jozef Kozáček.)

1878                Publikačná činnosť (Samo Bohdan Hroboň napísal dielo Pejan víťazný.)

Smrť (Daniel Maróthy)

1880                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský prekladá dielo Börnstein, H.: Oklamaní klamári a Fredro, A.: Dámy a husári; Ján Botto napísal Spevy Jána Bottu, súbor jeho poézie, Ohlas ukrajinskej dumky, Krakoviaky, Pochod juhoslovanský, Ohlas srbskej piesne, Čachtická pani.)

1881                Smrť (Ján Botto; Mikuláš Štefan Ferienčík.)

1882                Publikačná činnosť (Jozef Miloslav Hurban prispieval do periodika Ruch.)

1883                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Denkwürdigkeiten des Muranyer Schlosses, mit Bezug auf die Vaterländische Geschichte, faktografické dejiny muránskeho zámku.)

Smrť (Samo Chalúpka.)

1885                Smrť (Pavol Dobšinský)

1887                Smrť (Samo Tomášik; Viliam Pauliny-Tóth.)

1888                Publikačná činnosť (Samo Tomášik napísal dielo Básně a písně.)

Smrť (Jozef Miloslav Hurban.)

1889                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský vydal Iskry zo zaviatej pahreby.)

                        Smrť (Adam Kardoss)

1892                Smrť (August Horislav Škultéty.)

1894                Smrť (Samuel Bohdaň Hroboň.)

1895                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský vydal Nákres povstania, ustrojenia, vyvinovania sa a výsledku účinkovania kníhtlačiarsko-účastinárskeho spolku v Turčianskom Svätom Martine a jeho kníhtlačiarne za prvých dvadsaťpäť rokov (1870 – 1894) jeho jestvovania.)

1897                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský vydal Črty z doby moysesovskej, dielo o osudoch Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej pri príležitosti jeho 100. narodenín.)

1899                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský vydal Vyšetrovanie Slovenského ústavu na evanj. lyceume v Prešporku r. 1843 a Osvedčenie Štefana Marka Daxnera.)

1900                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský prekladá dielo Benedix, R. : Nežné príbuzenstvo a Hrúza, čo sa robí.)

                        Smrť (Ján Alexander Rotarides)

1901                Smrť (Juraj Bánik)

1904                Publikačná činnosť (Ján Francisci-Rimavský vydal Vlastný životopis.)

1905                Smrť (Ján Francisci-Rimavský.)

1908                Smrť (Gustáv Kazimír Zachenter-Laskomerský.)

1910                Smrť (Samuel Dobroslav Štefanovič.)

1914                Začiatok 1. svetovej vojny (28. júla)

1918                Vznik prvej Československej republiky (28. októbra)