Pod pojmom identita rozumieme poznanie o sebe samom, o vzťahu seba k druhým. Identita skúma i odlišnosti a zhody medzi ľuďmi, národmi, štátmi i kontinentmi. Na základe uvedeného je identita vyjadrením určitej harmónie, jednoty, nezameniteľnosti a stálosti voči okoliu.[1] Podľa J. Petrucijovej je identita „procesom a vždy konkrétnym výsledkom interakcie medzi jednotlivcami a prostredím“.[2] Človek si vytvára individuálnu identitu na základe príslušnosti k národu. Človek ako dôstojná bytosť, ktorej identita závisí na národe, musí mať nejakú dôstojnosť rovnako ako jeho národ. Človek je citlivý v zmysle vnímania národa a verí v jeho prestíž. Centrom identity a dôstojnosti je národ.[3]

Ďalším vysvetlením pojmu identita je nasledujúca definícia: „Koreň pojmu identita tvorí latinský termín idem (to isté, totožné), ktorý so sebou nesie dva neoddeliteľné významy. Prvý odkazuje na absolútnu rovnosť (totožnosť), zatiaľ čo ten druhý predpokladá určitú typickú (osobitosť), ktorá je stála a pretrváva v čase. Pojem „identita“ tak obsahuje dva vymedzujúce aspekty porovnania osôb a vecí: podobnosť a rozdielnosť“.[4]

[1]        Porov. LEHMANNOVÁ, Z.: Paradigma kultúr, Plzeň: Aleš Čeněk  2010, s. 376-378.

[2]        Porov. PETRUCIJOVÁ, J. :Multikulturalismus, kultúra, identita. Ostrava: Ostravská univerzita, 2005, s. 66.

[3]        Porov. GREENFELD, L.: The Globalization of Nationalism and the Future of the Nation– State. In: An international journal of politics, culture and society 24, 1 2011, s. 6.

[4]        Porov. GREENFELD, L.: The Globalization of Nationalism and the Future of the Nation– State“. In: An international journal of politics, culture and society 24, 1 2011, s. 6.