Štúr si bol vedomý, že konfesionálna rozpoltenosť slovenských evanjelikov a katolíkov má negatívny vplyv na vytvorenie vedomia národa, preto požadoval vznik „bratského spojenia“. Kľúčom k vytvoreniu národa však bola pre Štúra vzdelanosť a spisovný jazyk. Vo svojom spise Kde leží naša bieda (1847) je cítiť vplyv Herderovskej filozofie o ľudovej kultúre (Volkskultur), kedy sa Štúr vyjadruje k biede slovenskej etnickej skupiny. Štúr prakticky vychádza z poznania, že nevzdelanosť, bieda a chudoba slovenského ľudu predstavuje prekážku v ceste k slobode a cnosti. Uvedomuje si, že slovenský ľud potrebuje vzdelanie, ktoré mu bude prístupné v jazyku, ktorému rozumie, t.j. jazyku slovenskom. Spisovný jazyk preto považoval za cestu k lepšej vzdelanosti i slobode. Za základnú premisu tohto spisu môžeme považovať myšlienku, že slobodný, vzdelaný človek dokáže viesť dobrý a plnohodnotný život, ktorý je prospešný i pre ostatných[1]. V kontexte chápania národa môžeme povedať, že Štúr presne identifikoval objektívne faktory nízkeho postavenie Slovákov v Uhorsku.

Svoju myšlienkovú líniu previazanosti vzdelania a slobody Štúr otvorene sformuloval vo svojej reči na Uhorskom sneme 15.01.1984 „za slobodou ide vek náš, za slobodou ide vlasť naša, ale k uskutočneniu opravdivej slobody prísne sa vyhľadáva vzdelanosť, bez ktorej sa tamtá (sloboda) vonkoncom uskutočniť nedá“.[2] Chápanie národa bolo preto u Štúra založené na pilieroch slobody, vzdelanosti a hodnôt, ktoré sú príznačné pre rozvinuté národné štáty. Na dosiahnutie týchto cieľov bolo základným predpokladom kodifikácia spisovnej slovenčiny, čo je v súlade s filozofiou západného nacionalizmu.


[1]        Porov. Kde leží naša bieda? In: ČERTÍK,  J.:  Slobodienka moja… : najkrajšie básne, prózy a články

štúrovcov. Bratislava: Perfekt 2001, s.15.

[2]        Porov. Reč na Uhorskom sneme. In: ČERTÍK,  J.:  Slobodienka moja… : najkrajšie básne, prózy a články

štúrovcov. Bratislava: Perfekt 2001, s.16.