Politické myslenie Ľ. Štúra vo vzťahu k formovaniu národu ovplyvňovala nielen filozofia J. G. Herdera, o ktorej získal poznatky cez osobu J. Kollára, ale ruskí slavianofili (Alexej S. Chomjakov, Konstantin a Ivan Aksakovovcov, P. Vasiljevič Kirejvskij). Ľ. Štúr bol ako evanjelický vzdelanec oboznámený s koncepciami nemeckých filozofov a historikov, súčasne i s romantizujúcim hnutím nemeckej mládeže.

Vysvetlenie, čo je národ podáva Ľ. Štúr v diele Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí (1843), kde tvrdí, že „vedomie seba ako národa je národu i každému zámok bezpečný (…), lebo sebavedomý národ je spojený duchom najsilnejšie, (…) on si na existencií svojej a na poctivom staní medzi inými najviac zakladá, lebo žije duchovne“[1]

[1]        Porov. Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí. In: ČERTÍK,  J.:  Slobodienka moja… : najkrajšie básne, prózy a články štúrovcov. Bratislava: Perfekt 2001, s.28.